Keď mama nie je doma, pije víno. Nie je to úplne tak – ale priznám sa, tá veta mi jednoducho sadla.
Nie som žiaden profesionálny enológ, no víno ma vždy fascinovalo. Dávno sú preč časy Peregu, a dnes sa už teším z toho, že občas trafím odrodu len podľa vône a chuti. Kamaráti, ktorých už dávno neláka spomienkové Nitrianske knieža, sa na mňa sem-tam obrátia s prosbou o odporúčanie dobrého vína.
Víno pre mňa nikdy nebolo len alkohol. Je za ním príbeh – kraj plný viníc, slnka a ľudí, ktorí sa s láskou starajú o každý strapec hrozna. Ľudí, ktorým srdce puká, keď im úroda zničí dážď, a ktorí sa napriek tomu nevzdávajú.
Ak ste niekedy navštívili vinársku oblasť, viete, o čom hovorím. Tá atmosféra, pokoj a úcta k remeslu vás obklopí a zanechá stopu. Víno nie je nápoj, ktorým sa chcete opiť. Víno si vychutnávate – pri jedle, pri rozhovoroch, pri priateľoch.
Víno je spoločnosť, chvíľa ticha, niekedy aj spomienka. A najlepšie chutí tam, kde sa cítite dobre.
Ak ma pamäť neklame, v Košiciach je dokopy 5 vinoték, z ktorých ku každej mám osobitný vzťah. Tieto miesta vás naučia piť víno s rešpektom, ale aj s ľahkosťou.
Tento klenot je ukrytý v čarovnom dvore, ktorý sa otvára priamo z Kováčskej ulice. Je to miesto, kde sa okamžite spomalí čas. Vinotéka, ktorá sa právom radí medzi najobľúbenejšie v Košiciach, a to nielen vďaka skvelému vínu, ale aj vďaka svojej duši.
Priestor je síce menší, a občas môže byť výzvou nájsť si voľné miesto, no akonáhle sa usadíte, pochopíte, že každý centimeter stojí za to. Atmosféra je útulná, takmer domáca – ako keď vás niekto pozve do svojho talianskeho domu, kde vždy nájdete pohár vína a niečo dobré na zahryznutie.
Okrem prvotriednych talianskych vín nájdete v Enoteca Centro aj výber kvalitných talianskych potravín – od syrov, cez salámy, až po autentické delikatesy, ktoré vám prinesú Taliansko priamo na tanier.
To všetko s úsmevom podávajú milé a pozorné čašníčky, no často natrafíte aj na majiteľovho syna Mateja, ktorý sa o víno stará s rovnakou vášňou, akú mu vštepili generácie pred ním. Víno tu nie je len nápoj – je to príbeh, ktorý vám Matej s radosťou vyrozpráva, kým vám s láskou vyberie to pravé.
Jedna z najznámejších košických vinoték má svoj domov priamo na malebnom námestí Pri Miklušovej väznici, oproti známej pivárni Camelot. Toto miesto má svoju osobitú atmosféru, najmä večer, a práve preto vždy patrilo medzi moje najobľúbenejšie zákutia v meste. Navyše, pokiaľ má vaša spoločnosť neprekonateľnú chuť na tankový Plzeň, majitelia si vždy vedeli vyjsť v ústrety a obsluhovalo sa aj krížom.
Za posledné roky sa vinotéka, ktorá kedysi niesla názov Villa Cassa, niekoľkokrát zmenila pod rukami rôznych majiteľov – a musím povedať, že každá zmena viedla k lepšiemu. Moja prvá návšteva pod vedením súčasného majiteľa bola pre mňa príjemným prekvapením.
Pamätám si ešte prechodové obdobie medzi výmenami majiteľov, keď som sa raz spýtala, aké víno by mi odporučili – a odpoveďou bolo len „máme červené, biele a ružové.“ Dnes je to úplne iný zážitok. Majiteľ mi s nadšením odporučil výnimočné víno, ktoré ma oslovilo hneď prvým dúškom (Pinot Gris od vinárstva Šimák, ktoré je naozaj jedným z najkvalitnejších slovenských vinárstiev). A nielen to – španielske syry, ktoré sú v stálej ponuke, sú výnimočnej kvality a obsluha nesmierne príjemná a profesionálna.
Nadšenie z návštevy bolo také silné, že som sa rozhodla majiteľa priamo na mieste osloviť a trochu ho vyspovedať. Zistila som, že za vinotékou stoja dvaja páni, ktorí sa vínu venujú len posledné roky – no o to viac srdcom. A to je cítiť v každom detaile.
Vinotéka Porto patrí už vyše desaťročie k pevným stáliciam košickej kaviarensko-vínnej scény. Špecializujú sa najmä na portské víno, no okrem výberového vína si tu vychutnáte aj vynikajúcu kávu – ideálne spojenie pre každého, kto hľadá kvalitu, pokoj a príjemnú atmosféru.
Zaujímavosťou je, že ešte pred Portom tu fungovala kaviareň s umeleckou dušou, ktorá sa odlišovala krásnymi obrazmi po stenách. A práve túto jedinečnú atmosféru si podnik zachoval dodnes. Na každej stene visia krásne maľby, ktoré môžete nielen obdivovať, ale aj zakúpiť a odniesť si kúsok umenia domov.
Porto je miesto, kde víno nie je len nápoj, ale zážitok. Kde sa neponáhľate. Kde môžete sedieť na letnej terase pri sudoch s pohárom portského v ruke a pozerať sa na život plynúci cez Dominikánske námestie.
Rodinná atmosféra v krásnom, útulnom interiéri. Katka a Robo, tí najmilší majitelia, vedú tento podnik srdcom. Hoci predtým nikdy nepôsobili v gastre, jedného dňa ich to sem jednoducho zavialo – a už sa toho sna nedokázali vzdať.
Macielo sa zameriava najmä na prosecco, no nájdete tu aj výber kvalitných vín či výnimočnú cavu. Hoci chuťovo pripomína prosecco, majitelia vám s radosťou prezradia, čím sa tieto dve bublinkové nápoje v skutočnosti líšia.
V Maciele to žije! Pravidelne tu organizujú kvízové večery, ktoré si získali priazeň naprieč generáciami. V týchto večeroch celý podnik doslova dýcha životom. A ak sa ocitnete na niektorom z mestských podujatí či trhoch, možno práve tam natrafíte na ich pojazdný prosecco stánok, ktorý šíri atmosféru Maciela ďalej.
Čo mám na Maciele ešte rada, je ich ideálna poloha – priamo na Dominikánskom námestí. Letné sobotné rána sú pre mňa už tradične späté s týmto miestom. Začínajú sa prechádzkou po trhu, nákupom čerstvých byliniek, ovocia či húb, raňajkami u Ebrara v Orient’s Heart – a potom? Potom už len káva (alebo prosecco?) v Maciele. Katka a Robo ma už viackrát presviedčali, aby som raňajkovala u nich… sľubujem, raz tie moje turecké raňajky vymením. 😄
Najmladší prírastok na košickej vínnej scéne má už teraz našliapnuté stať sa jedným z najobľúbenejších. Šum nájdete v jednom z najkrajších kútov mesta – v Kráľovskom dvore, kde sa pokoj mesta stretáva s príjemným ruchom života. Je to miesto, kde sa môžete na chvíľu zastaviť, vydýchnuť si a oddýchnuť si – či už sami, vo dvojici alebo s priateľmi.
A ako to už u majiteľov tohto podniku býva, keď niečo robia, tak poriadne. Okrem krásneho interiéru, ktorý pôsobí moderne, no zároveň útulne, vás očarí aj kvalita výberu vín a profesionálny, no ľudský prístup obsluhy. V Šume sa na nič nehrajú, ale robia veci poriadne – s láskou k vínu a rešpektom k hosťom. O tom svedčí aj kvalita ponúkaných dobrôt, ktoré s vínom dokonale ladia.
O výber vín sa tu totiž starajú chlapci z Kubbo Select – renomovanej predajne, ktorú v Košiciach milujú všetci vinárski nadšenci. Ich výber je premyslený, zaujímavý a často objavíte vína, ktoré by ste len tak niekde nenašli. Napríklad aj Pineau, zaujímavý francúzsky nápoj, ktorý je niekde na pomedzí vína a koňaku – ideálny na večer, keď chcete ochutnať niečo netradičné.
Veľkou výhodou vinotéky Šum je, že práve v Kráľovskom dvore sa nachádza menšie detské ihrisko, takže si môžete pokojne vychutnať víno a pritom mať svojich drobcov stále na očiach. Táto kombinácia z nej robí ideálne miesto aj pre mamy (alebo tatinov), ktoré si chcú oddýchnuť bez stresu.
Dovolenka vo viniciach
Ak vás vinárske oblasti bavia rovnako ako mňa, možno vás raz prepadne túžba stráviť pár dní medzi hroznom, sudmi a krásnymi výhľadmi. Z miest, ktoré som doposiaľ navštívila, určite odporúčam maďarský Tokaj – so svojimi tufovými pivnicami a osobitou atmosférou. (Bohužiaľ, slovenský Tokaj sa s tým maďarským zatiaľ veľmi porovnávať nedá.)
Ak by ste predsa len chceli zostať na domácej pôde, vyskúšajte svetoznáme vína od Macíka alebo si doprajte zážitok s ubytovaním u Ostrožoviča, ktorý patrí medzi moje obľúbené vinárske miesta. Zo slovenských vinárskych klenotov ešte odporúčam Modru, Pezinok či Svätý Jur.
Za zmienku stoja aj vinné cesty, ktoré organizujú vinárske srdcia z Enoteca Centro, Porto či Macielo. Nie sú to však hromadne vyhlasované zájazdy, preto ak vás niektorý z týchto zážitkov láka, treba sa ozvať, spýtať sa, ukázať záujem. Často sa totiž tie najlepšie cesty dejú potichu – medzi ľuďmi, ktorí vínu skutočne rozumejú a chcú vás vziať tam, kde to žije vínom, nie turizmom.
Každý jeden z týchto podnikov si zaslúži návštevu. Srdce a investície, ktoré majitelia dávajú do týchto vinoték, si zaslúžia zúročiť.
Podporujme podobné krásne podniky v Košiciach, aby boli súčasťou nášho mesta čo najdlhšie.
